1. Fyzikálne faktory pracovného prostredia:
- vibro - akustické (hluk, vibrácie a otrasy na pracovisku),
- optické (osvetlenie, farebné, tvarové a priestorové riešenie pracoviska),
- radiačné (elektromagnetické ionizujúce a neionizujúce žiarenie),
- klimatické (teplota, tlak, vlhkosť a prúdenie vzduchu, sálavé teplo),
- prach na pracovisku.
2. Chemické faktory pracovného prostredia
- nebezpečné a zdraviu škodlivé chemické latky a prípravky na pracovisku.
3. Biologické faktory pracovného prostredia
- zdraviu škodlivá fauna a flóra na pracovisku.
4. Psycho-sociálne faktory
- všetky aktivity, ktoré poškodzujú kvalitu psychosociálnej klímy - psychiku pracovníkov, vzťahy medzi spolupracovníkmi a pod. na pracovisku.
Fyzikálne faktory pracovného prostredia
Hluk
- Nežiaduci alebo škodlivý zvuk.
- Frekvencia je meraná v hertzoch (Hz) a intenzita sa meria v decibeloch (dB).
- Ľudské ucho vníma frekvencie v rozpätí od 20 do 20 000 (pod 20 Hz (infrazvuky) a nad 20 000 Hz (ultrazvuky).
- Z hľadiska vplyvu na človeka rozlišujeme 4 skupiny hluku:
- 30-65 dB – človek môže pociťovať ako obťažovanie,
- 65-90 dB – reakcie vegetatívneho nervového systému (70 dB sa dá len ťažko dorozumieť, od 80 dB začína hladina nebezpečného hluku, kričanie je okolo 80 dB (A), bežná ťažká cestná doprava 85 dB (A) a od 90 dB možno očakávať poruchy sluchu),
- 90-120 dB – môže dôjsť k fyziologickému poškodeniu sluchového orgánu,
- nad 120 dB – hluk je pociťovaný ako bolesť a môže byť až životu nebezpečný.
- Najvyššia prípustná limitná (8 hod.) hodnota expozície hluku 87 dB(A) (s tlmením chraničov sluchu) a horná akčná hodnota expozície (8 hod.) 85 dB.
Účinky hluku na organizmus
- Ak človek počúva dlhší čas slabý, sotva počuteľný zvuk, po chvíli ho prestane vnímať, pretože sluch sa adaptoval na podnet, ktorý nemá nijaký informačný alebo varovný význam. Tento jav sa volá adaptácia na prahu sluchu.
- Ak je zvuk silnejší, zvukový vnem úplne nevymizne, len sa oslabí jeho vnímanie. Tento jav je výsledkom adaptácie organizmu na zvuk.
- Ak intenzívny zvukový podnet trvá dlhšie, hlasnosť vnímaného zvuku sa ďalej znižuje a vzniká sluchová únava.
- Pri dlhotrvajúcom pôsobení nadmerného hluku vznikajú poruchy činnosti so zánikom zmyslových buniek vnútorného ucha t. j. chronická akustická trauma.
- Expozícia hluku vyvoláva spočiatku dočasný posun sluchového prahu, ale pri dlhotrvajúcej expozícii nadmernému hluku s intenzitou nad 85 dB nastáva trvalý posun hlukového prahu. Tieto účinky patria do skupiny špecifických účinkov na sluch, ku ktorým patrí aj akútna akustická trauma, chronická akustická trauma.
- K nešpecifickým alebo systémovým účinkom patria funkčné poruchy aktivácie CNS (autonómne, hormónové alebo biochemické reakcie a poruchy spánku), funkčné poruchy motorických funkcií (zmena zrakového poľa a poruchy koordinácie pohybu, čo môže mať za následok vyššiu úrazovosť) a funkčné poruchy emocionálnej rovnováhy.
- Je dokázané, že expozícia hluku s vyššou intenzitou (100 dB) spôsobuje zvýšenie pulzovej frekvencie a krvného tlaku.
Vibrácie a otrasy
- Vibrácie sú mechanické kmitanie, pohyb pružného telesa alebo prostredia, ktorého jednotlivé body mechanicky kmitajú.
Účinky vybrácii na organizmus
- Vibrácie prenášané na ľudské telo vyvolávajú mechanické kmitanie, resp. rezonanciu jednotlivých systémov – tkanív, čo sa prejavuje rôznymi príznakmi.
- U pracovníkov niektorých profesií (vodiči autobusov alebo ťažkých nákladných áut, baníci) exponovaných dlhodobo vibráciami prenášanými na celé telo sa zaznamenáva vyššia incidencia kostrosvalových, neurologických, obehových a tráviacich problémov, bolesti chrbta, poškodenie platničiek a chrbtice v porovnaní s ostatnou populáciou. Uvádzajú sa aj kostné zmeny a negatívne vplyvy na reprodukciu. Príznakmi vibračnej choroby sú gastrointestinálne poruchy, poruchy zrakových funkcií, poruchy labyrintu a svalové bolesti.
Osvetlenie a iné druhy elektromagnetického žiarenia
- Svetelné podmienky, resp. osvetlenie na pracovisku je významným faktorom pracovného prostredia aj v závislosti aj od druhu vykonávanej práce, a zrakovej náročnosti na danú prácu.
- Nesprávne osvetlenie oslabuje zrakový výkon, spôsobuje pálenie očí, bolesti hlavy, atď.
- Primerané osvetlenie je dôležité z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci ako prevencia zrakovej únavy, a vzniku pracovných úrazov.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočné osvetlenie pracovísk a to podľa potreby v tomto poradí:
- denným osvetlením,
- umelým osvetlením (ak denné nie je možné zabezpečiť),
- resp. združeným osvetlením (kombinácia denného s umelým osvetlením).
Druhy osvetlenia
- Denné osvetlenie – prirodzené. Zásadnou požiadavkou naň je jeho rovnomernosť. Zabezpečuje sa oblokmi na obidvoch stenách a vo veľkých halách strešnými osvetľovacími otvormi a ich kombináciou. Kvalitu denného osvetlenia výrazne ovplyvňuje údržba – čistenie osvetľovacích otvorov, čistota a farebná úprava stien a stropov.
- Umelé osvetlenie zabezpečujú umelé zdroje v svietidlách, ktoré musia zabezpečovať primerané osvetlenie v celom priestore a zohľadňovať vykonávanú prácu na jednotlivých pracovných miestach.
- Odstupňované osvetlenie má podľa zrakovej náročnosti práce v niektorých častiach pracoviska vyššie hladiny osvetlenosti.
- Kombinované osvetlenie vzniká kombináciou celkového a miestneho osvetlenia, čím sa dosiahne lepšia osvetlenosť v pracovnej rovine.
- Zmiešané osvetlenie vzniká pri súčasnom dennom a umelom osvetlení.
Účinky na organizmus
- Oslnenie (vniká pri prekročení únosnej miery kontrastu):
- rušivé – vzbudzuje nepríjemný pocit, narušuje zrakovú pohodu, odpútava pozornosť; nemusí nastať zhoršenie činnosti zraku,
- obmedzujúce – okrem pocitu zrakovej nepohody znižuje kontrastnú citlivosť a zrakovú ostrosť, a tým zhoršuje pracovnú schopnosť oka, vyvoláva zrakovú únavu,
- oslepujúce – znemožňujúce zrakovú prácu ešte určitý čas po skončení oslnenia.
- Zraková únava - komplexný stav zapríčinený nedostatkami v osvetlení, oslnenie a preťažovanie akomodácie.
- Prejavuje dvojitým videním, bolesťami hlavy, bolestivými spazmami svalov tváre a zápalom spojoviek.
Elektromagnetické žiarenie
Zdrojom vyžarovania elektromagnetického poľa je technické zariadenie určené na vysielanie obrazu, zvuku, signálu alebo dát prostredníctvom elektromagnetických vĺn. Elektromagnetickým žiarením na nás pôsobí každý spotrebič, ktorý je napájaný elektrickým prúdom.
Elektromagnetické pole veľmi nízkych (5Hz – 2kHz) a nízkych (5kHz – 60kHz) frekvencií produkujú rôzne zariadenia pre ohrev kovov, ohrev dielektrických materiálov (drevo, potraviny, plastické hmoty), transformátory, elektrické vedenie, elektrické rozvody, výrobné zariadenia a pod.
So žiarením v oblasti 30 kHz až 300 MHz sa stretávame u rozhlasových a televíznych vysielačov, posledných 15 rokov je v „každej“ kancelárii prítomná výpočtová technika. Žiarenie nad 300 MHz produkujú napr. rádiolokátory, televízne vysielače, telekomunikačné (napr. základňové stanice verejnej rádiotelefónnej siete v systéme GSM), rôzne zariadenia pre vysokofrekvenčný ohrev potravín a iného materiálu.
Klimatické faktory pracovného prostredia
- Sú to teplo, chlad, tlak, vlhkosť a rýchlosť prúdenia vzduchu
- Tieto fyzikálne veličiny určujú subjektívny pocit pohody, resp. nepohody zamestnancov pri práci.
- V organizme človeka pôsobia určité termoregulačné mechanizmy. Aby nedošlo k ich poškodeniu vplyvom nadmerného tepla alebo chladu, je potrebné v organizme udržiavať teplotu v úzkom tepelnom rozmedzí
- Optimálna telesná teplota, pri ktorej je organizmus schopný správne zaistiť vitálne funkcie sa pohybuje v rozmedzí 36,5 - 39,5 °C.
- Na pracoviskách, kde sú prekračované aj hodnoty prípustných mikroklimatických podmienok v dôsledku záťaže teplom z technologických zdrojov alebo na ostatných pracoviskách za mimoriadne teplých dní sa doba práce upraví tak, aby nebola prekročená dlhodobo únosná záťaž teplom a krátkodobá únosná záťaž teplom.
- Dlhodobá únosná záťaž teplom je limitová množstvom vody vylúčenej z organizmu zamestnanca potením a dýchaním za pracovnú zmenu.
- Krátkodobá únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom akumulovaného tepla v organizme, ktoré nesmie prekročiť 180 kJ/m2 , čomu zodpovedá vzostup teploty telesného jadra o 0,8 K, vzostup priemernej teploty kože o 3,5 K a vzostup srdcovej frekvencie na 150 tepov za minútu.
Vlhkosť a prúdenie vzduchu
- Pri nadmernej vlhkosti sa znižuje množstvo odparovaného potu z povrchu tela, v organizme
sa akumuluje prebytočné teplo a môže dôjsť k jeho poškodeniu
- Prípustná relatívna vlhkosť vzduchu je v rozmedzí 30 – 70 %.
- Prípustná rýchlosť prúdenia vzduchu pre pracovné prostredie je celoročne v intervale 0,1 – 0,3 m.s-1
Prach na pracovisku
- Môže vznikať:
- drvením tuhých hmôt,
- dymom, ktorý vzniká spaľovaním tuhých látok organického alebo anorganického pôvodu.
Podľa biologickej účinnosti (ktorá závisí na chemickom zložení a na fyzikálnych vlastnostiach prachu) je možné rozdeliť prach do týchto skupín:
- prach bez fibrogénnych účinkov – jeho účinok sa prejavuje prostredníctvom mechanického dráždenia dýchacích ciest, spojiviek očí a pokožky,
- prach s fibrogénnym účinkom – vyvoláva bujnenie väziva v pľúcach, tzv. fibrózu, ide o prach z azbestu, grafitu, keramických ílov, oxidu kremičitého a pod.,
- toxický prach – jeho účinok sa prejavuje nielen na dýchacích cestách, ale pôsobí toxicky na celý organizmus, ide o prach s obsahom olova, mangánu, ortuti, chrómu,
- rádioaktívny prach – môže vplyvom svojho žiarenia viesť k zmenám, poškodeniu alebo narušeniu biologických štruktúr, ide o prach s obsahom uránu, rádia, zirkónu a pod.,
- alergénny prach – prejavuje sa vznikom precitlivelosti kože alebo dýchacích ciest, a môže spôsobovať prieduškovú astmu a kožné ekzémy,
- karcinogénny prach – môže vyvolať zhubné bujnenie tkaniva kože alebo dýchacích ciest,
- prach z minerálnych vlákien – (sklenené, čadičové vlákna) – účinok tohto prachu sa prejavuje aj pri nízkych koncentráciách, a to vo forme mechanického dráždenia pokožky a sliznice.
Biologické faktory pracovného prostredia
Biologické látky možno nájsť na mnohých miestach, sú ťažko viditeľné, a preto riziko ktoré
predstavujú si dostatočne neuvedomujeme. Patria tu baktérie, vírusy, huby – plesne, parazity.
Môžu spôsobiť tri typy ochorení:
- infekcie vyvolané parazitmi, vírusmi alebo baktériami,
- alergie na základe pôsobenia organického prachu z plesní (prach z múky, lupiny zo zvierat, enzýmy a roztoče),
- otravu alebo ďalšie dôsledky toxických účinkov.
Psycho-sociálne faktory pracovného prostredia
Uspokojujúce pracovné podmienky charakterizujeme fyzickou pohodou (primeraná fyzická záťaž, dobré mikroklimatické podmienky, vylúčené škodlivé fyzikálne faktory, dodržané zásady ergonómie, dobré sociálne vybavenie pracovísk), ale veľmi dôležité je dbať aj na sociálnu pohodu, ktorú vytvárajú:
- korektné pracovno-právne vzťahy,
- bezpečnosť na pracovisku,
- rešpektovanie sociálnych práv,
- zdravotná starostlivosť,
- spravodlivé odmeňovanie.
Psychickú pohodu na pracovisku tvoria:
- primeraná psychická záťaž a tempo práce,
- vylúčenie stresov,
- jasné vzťahy, organizačná štruktúra, náplň práce (každý vie čo má robiť),
- dobré medziľudské vzťahy na pracovisku,
- atmosféra kolegiality, dôvery a zodpovednosti.
